História

Vyšná Polianka, okres Bardejov

V severnej časti Nízkych Beskýd, v hornej časti údolia Ondavy bolo pravdepodobne v 50. rokoch 16. storočia založené sídlisko podľa zákupného práva. Najstaršia správa o dedine pochádza z r. 1572 a to v súpise dedín Šarišskej stolice, ktoré boli zdanené kráľovskou daňou. V uvedenom roku boli zdanené sedliacke domácnosti od pol porty. Koncom 16. storočia patrila Vyšná Polianka k malým dedinám, ale počet sedliackych domácností a domov postupne narastal. V r. 1618 bol v obci mlyn patriaci miestnemu šoltýsovy a 12 sedliackych domácností, ktoré hospodárili na štvrtinových usadlostiach. Vyšná Polianka patrila k Makovickému panstvu až do zrušenia poddanstva v r. 1848. V 19. storočí mali v obci majetky Erdödyovci.

V písomnostiach z druhej polovice 16. storočia a začiatku 17. storočia sa názov obce vyskytuje v maďarizovanom tvare Felsso Polyana, alebo v latinizovanom tvare Poliena Superior v zmysle Vyšná Poľana. Základom názvu je Poľana, pomenovanie miesta, na ktorom bola založená dedina.

Obyvateľstvo obce sa zaoberalo tradičným poľnohospodárstvom. Podľa jozefínskeho sčítania obyvateľov bolo v r. 1787 v obci 166 obyvateľov, ktorí obývali 25 domov. V prvej tretine 19. storočia sa počet obyvateľov zdvojnásobil. Nepriaznivé ekonomické pomery koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia spôsobili hromadné vysťahovalectvo obyvateľov, ktorí odchádzali za prácou najmä do USA. Na rozvoj obce mali negatívny vplyv aj vojnové udalosti v období 1. svetovej vojny. Vyšná Polianka sa stala priamym dejiskom bojov medzi ruskými a rakúsko-uhorskými vojskami v známej vojenskej operácii pri neďalekom mestečku Zborov. Okrem poškodených domov bol zničený aj drevený gréckokatolícky kostolík, postavený v r. 1810 a zasvätený sv. Paraskieve. Nový kostol postavili obyvatelia obce v r. 1919

V administratívnej praxi v minulosti používal richtár na potvrdzovanie obecných písomností obecné pečatidlo. Najstarší známy odtlačok pečatidla je z r. 1787 zachovaný na písomnosti z 13. decembra 1787. Obecné pečatidlo vyhotovil nám neznámy rytec, ktorý je autorom mnohých obecných typárií z uvedeného roku. Aj v tomto pečatidle použil svoj „rukopis“, ktorý je charakteristický výrazným perlovcom. Majuskúlnym písmom je v kruhopise uvedené SIG: (illum) FEL (sö) : POLYANKA:1787: (v preklade: pečať Vyšná Polianka) V pečatnom poli je vyobrazený muž stojací na pažiti a držiaci v rukách hrable. Ako motív si rytec vybral jeden z tradičných úkonov pri poľnohospodárskych prácach a to hrabanie pokosenej trávy.

Pri tvorbe obecného erbu sme ako predlohu použili spomínaný motív zachovaný na historickej pečati a návrh obecného erbu v popise znie:

V červenom štíte v zelenej pažiti striebroodetý muž v zlatej veste, zlatých topánkach a zlatom klobúku, držiaci zlaté ľavošikmo sklonené hrable.